Tuzba po laske

Prosim vas o radu. Som strasne osamela.Moj problem je v tom ,ze mam uz 22 a este som nemala frajera.To by az tak nevadilo ,ale ked mi stale pribuzni hovoria,ze mna asi nikto nechce.Ved sa po mne pozeraju vseliaki muzi aj z okolia a potom mi doma povedia,ze to nic neznamena a nech si nenamyslam.Som pekne ,mlade dievca a mam z toho depresie.Problem je v tom,ze uz nemam odvahu.Lebo si myslim,ze asi maju pravdu.To naozaj sa nikomu nemozem pacit?ňTak som v pritomnosti chlapov ako poleno a snazim sa,aby si ma radsej nevsimli,lebo by to aj tak nepomohlo a este by som bola aj sklamaJa by som velmi potrebovala poradit ako mam zistit ci sa nejakemu muzovi pacim alebo sa na mna furt pozera len nahodou.
Ako?
Doma mi hovoria,ze keby islo o nejaku moju kamosku nepovedali by ni ,lebo by to iste vedela zhodnotit,ale ze mne neveria nech si nenamyslam. Tak sa bojim si pripustit,ze by som sa nejakemu mohla pacit .To naozaj taky nie je a vsetko si namyslam?
Nemusi ma chciet hned za zenu,vsak ani ja,ale mozno by sa chcel zoznamit a ja si ho nevsimm.Teraz si uz duplom nebudem,ked mi vravia ,ze to sa mozno len che spytat kolko je hodin alebo stojim v ceste.Nech si nerobim iluzie.
Len uz neviem ,co zo sebou,bola som dnes s kamaratkami vonku na kofole a citila som sa nesvoja.Ked sme sli okolo takych chalanov ani som sa na nich nepozrela a sadla som si tak,ze som im bola pri stole chrbtom.Mne sa uz asi ani pomoct neda.Nabuduce radsej nepojdem vobec,aby sa mi to zase nestalo.
Furt ,ked sa pytam ci som vadna alebo co doma,tak mi povedia,ze moj cas neprisiel,nech to necham tak.Ako som uz pisala ,ja vobec neviem ako to chodi,ale uz sa mi ani nechce zit.Paci sa mi jeden ako som uz pisala,aj som doma povedala a hovoria mi,ze keby chcel tak dojde ,ze na co by potreboval taku.A minule teta zase,ze aj ona bola zalubena,ale ze tiez nebola dost dobra.
Ja si nechcem hovorit o 20 rokov,ze som nebola dost dobra.Ano vyzra to tak,ze by ma nechcel,ked za mnou nebeha alebo co ,ok.Len mna to trapi aj preto lebo neviem ci sa o moznost neoberam sama.Co myslis?Ked ho stretnem odvratim sa,zahnem niekde a nevsimam si ho.
Prosim poradte mi ,uz som myslela ,ze by bolo lepsie,keby som zomrela.Nechcem si robit iluzie.Ja viem,ze ked si ho alebo ineho budem vsimat,tak nemusi byt nic.Ale ked tak rozmyslam kto by chcel babu,co sa mu otoci chrbtom?alebo pozera furt do zeme?
Myslis,ze keby sa mi podarilo zmenit,mhla by som sa mu priblizit?