Jednolitýda

Dobrý deň vážení páni baliči.
Veľmi nerád zahlcujem druhých ľudí mojimi problémami, ale nastal čas, keď je to nutné.

Začal by som úplne od začiatku, ako sa hovorí od Adama. Na strednej som bol ten typ, ako bratia Česi hovoria "Hodný blbeček", každému som bol ochotný pomôcť a bla bla, však určite viete ako to je. A pri jednej takejto pomoci, sa mi veľmi zapáčila moja spolužiačka, taká "tichá voda", volajme ju K.

K. mi učarovala natoľko, že som sa do nej zamiloval. Bohužiaľ pre mňa, v tej dobe moje baliace schopnosti, boli v škále od 1 do 10, tak na -5 a to si ešte fandím. Nejakým zázrakom som, ju dokázal pozvať na večeru, ale ako "hodný blbeček" a navyše bez sebavedomia, a sebaúcty som nedokázal nič vymyslieť, a preto to skončilo z jej strany u kamarátstva (a ani sa jej nedivím).

Roky plynuli "jak voda", ale na K. som nedokázal prestať myslieť, stala sa mojou veľkou "jednolitýdou". Po úspešnej maturite sme každý išli na výšku, zhodou náhod obaja do Brna. Od strednej sme si občas niečo napísali, v kamarátskom duchu.

Čo sa mojeho vývoja týka, zacal som sa zaujímať komunikáciu, prečítal som pár knižiek typu "Hra", "Badboy Lyfestyle", poprípade "Jak sbalit ženu". Nemám problém, rozprávať sa s cudzími ženami, mužmi o čomkoľvek. Nemám problém, si od slečny vypýtať číslo, kontakt. S trochou fantázie, by sa moja premena mohla nazvať "Evolúcia vedomia".

Po asi roku na výške, a hlavne bez prítomnosti K. som sa začal obzerať po iných slečnách, ale vzhľadom k výške strojárskeho typu, a k plne nabitému rozvrhu školou a športom, ich zase veľa na výber nebolo. Avšak musím priznať, že moja "potreba" z niekým chodiť bola úplne na poslednom mieste rebríčka "Čo by som chcel..." Viac ma bavilo, slečny podpichovať, skúmať ich reakcie, improvizovať. Zistiť, čo si môžem dovoliť, a čo nie.

Náhodou sa stalo, že sa ma jej+moja kamoška spýtala, či nechcem ísť pozrieť K. a ešte jednu našu spolužiačku, s ktorou K. býva.
Odpoveď bola v takom zmysle, "že, prečo nie, poďme".

Keď som ju po dlhom čase uvidel, komunikačný "blok", sa vrátil, a celý večer som toho veľa nepovedal. To ma naštvalo tak, že som jej asi za dva dni napísal, že či by nešla niekam von. Šla. Neskôr mi povedala, že je veľmi prekvapená, ako som sa zmenil. Popravde, viac som bol prekvapený, že som celý večer dokázal kecať o úplných blbostiach. Trúfam si povedať, že moje správanie možno zaradiť do kolónky "vtipne a drzo". Občas som si všimol aj nejaký IZ, ale či som si ho len nevymyslel, neviem, na tomto musím ešte popracovať. Nenasledoval, žiaden bozkávací koniec, iba možnosť, že zase niekam skočíme. Asi za týždeň sme skočili na kávu, pokecali, zase nič. Medzi tým a potom si píšeme, aj keď sa snažím našu kyber-komunikáciu obmedzovať, nebaví ma to. Kto, píše komu ? Videl by som to na vyrovnaný stav. Občas sa ozve ona, občas napíšem ja.

Bojím sa, aby som zase neskončil zase v kolónke "kamarát", aj keď mám pocit, že som v inej kolónke nikdy nebol.

Rozhodol som sa, na nasledujúcej schôdzke, jej dať pusu, ak k tomu bude akákoľvek, aj tá najmenšia príležitosť. Podľa výsledku, uvidím, čo ďalej, ak bude nejaké "ďalej".

Páni "svádeči" a baliči, budem nesmierne šťastný a vďačný, za akúkoľvek radu, nápad, aj keď si myslím, že väčšina bude zastávať názor, aby som K. hodil za hlavu, a vydal sa inou cestou.

S úctou imicro.