Ako daleko zajst svojou "nedostupnostou"

Ja viem, som strasny, ale narovinu povedane, asi potrebujem aby ma niekto uistil, ze konam spravne :).

Pred nejakym casom som sa tu dotazoval na to, ako reagovat ked si ma chce partnerka akoby podriadit, ako keby stale chcela aby som jej dokazoval, ze ona je pre mna jedina a co odpovedat na recicky "myslela som, ze by si pre mna spravil cokolvek". Bolo mi povedane, ze sa nemam nechat omotat okolo jej prstu, co sa mi zjavne dari :D.

Ide totiz o to, ze dodrziavam pravidlo dva kroky vpred, jeden vzad a teda sa da povedat, ze si udrziavam urcity odstup. Jednoducho obcas partnerke napisem, ze mi je s nou skvele, ze ju lubim, atd, ale inokedy sa tvarim zas chladno, aby jej bolo jasne, ze ma nema celkom v hrsti. No a nedavno to vyustilo az do takej situacie (z mojej strany nie je zase az taky strasny pristup aby povedala to co povedala, skor myslim, ze iba ona prehana), ze sa ma spytala ci som si nasiel niekoho ineho a ze sa jej zda, ze som jej uplne odcudzeny. Ale ako som povedal, ja to tak nevnimam, len si davam trochu pozor aby som nebol za toho zamilovaneho blazna.

Takze vlastne ani neviem co sa chcem spytat, ale nie som si celkom isty touto situaciou. Kam az to hrotit? Vazne sa nemoze stat ze si povie "serie na mna, seriem aj ja na neho"? (uz tusim odpoved, ktora bude, ze ak by toto spravila, tak nemam co lutovat :))

Kludne napiste svoje nazory, som rad, ze som sa trochu vykecal :).