Zdravím. S mojou byvalou priatelkou sme boli neceleho pol roka. Zacal som pocitovat zvlastny pocit ked si raz za mesiac sla zatancovat a pripit (pricom sa nikdy neopila). Nikdy som neziarlil len mi to zacalo vadit lebo sa mi to nepacilo. Ja som na take vobec nechodil. Hovorili sme o tom v klude parkrat ze bude chodit menej ale mne to prislo furt vela a raz mi preplo a bez rozmyslenia som jej dal na vyber medzi mnou a zabavanim sa takymto. Parkrat ma aj volala ale ja som to jak kek odmietol. Ano ja viem je to kretenske. Hrdost a strach sa mi pretavili do majetnictva a obmedzil som ju. Stanovili sme si na zaklade kompromisu kedy bude chodit (tiez kravina ale neuvedomoval som si to.) Napisala mi po dvoch tyzdnoch ze ju stracam. Sli sme sa porozpravat. Ze sa ma nechcela vzdat kym mi neukaze iny pohlad na to cele ale ked som jej dal na vyber tak sa daco v nej zlomilo a ze si mysli ze by sme sa nemali trapit(teda ze sa mame rozist). Ja som si par veci uvedomil vecer predtym a povedal jej ze to zmenim v sebe a potesila sa. Bozkavali sme sa...videl som ze je rada a stastna. Ked sme odchadzali na elektricku tak bola ticha a na nic nereagovala. Rozlucila sa so mnou pusou a slovami dakujem. Robila to vzdy tentokrat vsak uplne bez radosti. Napisal som jej ze vidim ze neni vpohode nech si to premysli a potom nech sa ozve. O tyzden sme sa stretli. Nechcela mi dat pusu a povedala ze nevie co ocakavat a nijak sa nerozhodla. Ja som jej povedal co som zacal robit pre moju zmenu...ako som napravil vztahy ktore som mojou hrdostou pokazil..vsetko som si priznal...ospravedlnil sa jej...citim sa takto ozaj volnejsi...podakoval jej a rozpravali sme sa o tom. Na konci ma objala a so slzami v ociach odisla. Vyxerala velmi zmatena a v uzkosti.
Na druhy den sme sa stretli. Normalne sme sa rozpravali a bavili. Vyzerala byt vesela. Spytal som sa ci sa uz rozhodla po nejakej chvile. Povedala ze nevie ci sa rozhoduje spravne a zisti to casom ale ze neciti ze chce pokracovat a ze ak je toto ten pravy vztah tak sa dame este dokopy. Cakal som to a prijal som to s kludom. Dal som jej malu drobnost (taky kusok hracky) ktoru som nosil pri sebe. Ona mi dala davnejsie taky diarik a ze si tam mozem dake citaty z dolezitych momentov zapisat. Mal som ich tam par a nechal som tam drobny odkaz. Dal som jej ho ze sa nezbavujem jej veci ale ze jej ho davam a ze budem dufat ze sa ku mne este raz vrati. Objala ma a dala pusu na lice. Potom som ju pohladil po dlani a chytili sme sa za ruky a sli az na elektricky tak. Este sme si potom pisali ze teraz to nechame ulezat a potom mozme ist kludne aj von. To povedala ona sama od seba tak som jej napisal nech sa ozve ked bude ona citit ze sa chce dat do kontaktu. Rozisli sme sa pred tyzdnom. Uprimne mi je jedno ci ta sanca je skutocna alebo len klam na ukludnenie a nezaujima ma to. Chcem to este skusit. V hlave mam dve moznosti. Najprv mi napadlo ze ju prekvapim. Bude s kamaratkou vonku a kamaratka podla dohody odbehne a pridem ja..prinesiem miniorchideu tak ako v den ked sme si dali prvu pusu....poprosim ju este o sancu. Parvludi mi povedalo ze je to dobry napad. Ale jeden kamos mi poradil nech to nerobim a vacsiu perspektivu bude mat ak pockam kym napise, stretneme sa a skusim to vtedy. Vpodstate mozno nemusela chciet pokracovat aj preto ze pocas celeho januara az na 2 momenty sme furt nieco taketo riesili a zacalo to byt tazive strasne. mozem s kludom povedat ze mi nevadi uz ked ide von sa zabavit...ja som tiez bol uz...a hovoril som jej ze mi to nevadi a nebudu ziadne obmedzenia. Ozaj ma nezaujima ci si myslite ze robim dobre ze to chcem skusit a co si myslite o tej situacii co som spravil. Ale velmi ma zaujima co si myslite o tom ze ako sa o nu co najefektivnejsie pokusit. Osobne mi logickejsie pride ze pockam, pocitovo mi pride lepsie ze skusit to prekvapenie kym to este nevychladlo. Pripadne ak vas napada ine riesenie tak pocuvam